Čo nezažiješ, neuveríš

Autor: Andrej Klapica | 12.9.2018 o 20:22 | (upravené 12.9.2018 o 20:35) Karma článku: 2,02 | Prečítané:  692x

V niektorých dňoch môj pracovný deň začína o 23:59. Som síce ekonóm a hlavná časť mojich aktivít by sa mala točiť okolo čísiel, ale zahraničné spoločnosti od našej firmy žiadajú aj vykonávanie rôznych registrácií na úradoch.    

Z toho dôvodu sa sem tam objavím na cudzineckej polícii.

Po ukončení „výšky“ som sa dušoval (keďže som študoval v zahraničí ešte v čase keď sme neboli v EÚ), že nikdy viac na cudzineckú políciu nevstúpim. Pre udelenie pobytu som potreboval množstvo dokladov a musel som ísť vystáť radu už o 4 ráno.

Keď prišiel jeden z klientov, že potrebuje zaregistrovať približne 50 cudzincov, našťastie z krajín EÚ (našťastie - pretože táto registrácia je jednoduchšia ako registrácia osôb z nečlenských krajín), tak som túto výzvu prijal s kyslým úsmevom.

O 0:00 mi zazvoní budík. Už je streda, na úradoch dlhý deň. Po uložení detí na spánok prešli dve hodiny a celkom dobre som si zdriemol. Prezlečiem sa, umyjem a o 0:16 sadám do auta.

Počas cesty rozmýšľam či budem dnes prvý, alebo či ma niekto predbehne. „Dnes registrujeme dvoch talianov. Na 14:00 mám dohodnuté stretnutie v Bratislave, tak najneskôr o 12:00 potrebujem odísť zo Žiliny. To stíham.“ – robím si pracovný plán v hlave. Pred pol druhou zaparkujem pri cudzineckej polícii v Žiline. Dokelu, nie som prvý. Vyjdem z auta a okolitých ľudí sa spýtam, kto je posledný. Odpovedá mi chlapec, ktorý je tam s priateľkou slovom: „List ...“ Následne sa ma spýta: „Do you speak English?“ „Yes.“ „So ..., the list.“ – nenachádza slová v angličtine. Ani sa nečudujem, o pol druhej v noci preskočiť zo srbčiny do angličtiny je trochu náročné. Vtom už na mňa kýva sympatická pani z auta. Vysvetľuje mi, že posledné týždne sa robí zoznam do ktorého sa zapíše každý, kto v akom čase prišiel. Nadiktujem meno. Mám číslo 29. „To by ste sa ešte mali dostať na radu.“ – pokračuje pani. „Ak niekto príde a je číslo 50, tak tomu hneď hovorím, že nemusí ani čakať.“

Sadnem do auta. Hoci dni bývajú príjemne teplé, v noci je len 12 stupňov. Všetci sú naobliekaní. O tretej si obliekam si obliekam ďalšiu vrstvu oblečenia a o štvrtej si kupujem čerstvý croissant na neďalekej benzínke. „Dnes to určite vyjde“ – hovorím si v duchu. Trochu som zdriemol. O 6:00 otvárajú brány bývalých kasární, kde sú kancelárie cudzineckej polície. Zástup 50 ľudí sa presúva na schody, na ktorých nás čaká ďalšia mrežová brána. Tú otvoria o 7:00, ale už sme aspoň v teple.

Pred pol ôsmou sympatická pani vyvoláva krkolomné priezviská a všetci sa staviame do radu. Moji taliani nechápu čo sa deje. „Postavíme sa do radu v poradí, v akom sme prišli. Následne každý z nás pristúpi k automatu na lístky a zoberie si pre seba jeden lístok. Tak je zaručené, že sa nikto nebude predbiehať.“ Lístky sa tlačia od 7:30. Rada ide pomaly, lebo menu, ktoré by sa dalo charakterizovať ako „non user friendly“ je len v slovenčine a angličtine. Napriek tomu, že všade počuť slovanské jazyky, tieto v menu absolútne absentujú. Každý si prekliká viacero okien a nakoniec si tipne, ktorý lístoček si asi má vytlačiť. Následne šťastný odchádza. Lístoček je zárukou, že ho dnes aspoň zoberú dovnútra. Práve si vytlačil lístok kórejčan, ktorý prišiel tesne pred nami. Konečne je rad na nás. Postavím sa k automatu a s istotou ťukám: „Registrácia občana únie. Žiadosť o registráciu prechodného pobytu.“ Namiesto lístočka sa ukáže červený obdĺžnik: „Pre Váš úkon nie je dostatok časového limitu.“ Nie, nie, neverím, nieeeeee. Skúšam znova a znova. Automat je nekompromisný. Viac lístkov nevydá. Dnes to nevyšlo, treba prísť znovu. Pozerám do zošítka kde sme zapísaní. Vedľa mena je zaznačený aj čas príchodu. Náš čas je streda 1:26. Čas prvého je 14:16 utorok.

Nabudúce moja pracovná streda asi začne o 12:00 v utorok...

 

Zamestnancov cudzineckej polície v Žiline poznám a verte mi, sú to všetko príjemní a ochotní ľudia. Ministerstvo vnútra má obrovské šťastie, že dosadilo práve takýchto ľudí na tento nepríjemný úrad, lebo svojím milým prístupom dokážu mierniť nálady čakajúcich.

Ale ak chcete zacítiť potupu ľudskej osobnosti, navštívte cudzineckú políciu – (okrem Žiliny chodievam na tento úrad aj v Bratislave a Trnave). Nie že by s vami zle zaobchádzali, ale podmienky ako získať povolenie na pobyt, sú na dnešnú elektronickú dobu nenormálne. Dnes, keď na podpísanie dokumentov používame elektronický podpis, keď sa úradne dokumenty zasielajú do elektronickej schránky, keď s finančnou správou a poisťovňami komunikujeme výhradne elektronicky, keď je internet dostupný v každej domácnosti a takmer na každom námestí, tak musieť chodiť na nejaký úrad so 16 hodinovým predstihom a tŕpnuť či sa dostanete na rad, je voči ľuďom nemorálne. V celej tejto dezorganizácií je hlavným vinníkom Ministerstvo vnútra.

Ako to bude riešiť? Asi tak ako aj iné veci čo u nás nefungujú – nijako...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ako sa z mafiánov stávajú ctihodní občania

Mafiánom pomáhajú kontakty s políciou.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Všetko zadarmo, Fico sa vrátil

Šéf Smeru je späť, skúša starú formu.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Súd podľa Fica

Fico svoj návrh nemyslí celkom vážne.


Už ste čítali?